Zrodenie kalendára

Zrodenie kalendára
Zdroj: babyzlava.sk

Počas vývoja ľudstva, kedy sa svetové civilizácie rozprestierali po celej Zemi, stávali sa ľudia vyspelejšími a kultivovanejšími. Rozvíjala sa výroba, stavebníctvo a mnoho ďalšieho. Na rozvoji takýchto odvetví sa začalo postupným vývojom ľudského zmýšľania. Každý deň sa ľudia vzbudili, išli na polia pracovať či starať sa o zvieratá. Týmto spôsobom sa však zrodila myšlienka, že už ich nebaví riadiť svoj život len prostredníctvom pohybu slnka. Čoraz viac potrebovali presnejšie určenie denného času a následné zavedenie kalendára. Na základe kalendára by mohli lepšie určiť čas sejby, žatvy či pohyb sťahovania zvierat. Egypťania mali napríklad len tri ročné obdobia. Záplavy na Níle, obdobie sejby a žatvy. Takýto kalendár však nebol zďaleka tak dokonalý ako kalendár, ktorý priniesol rímsky panovník Julius Caesar. Rozdelil rok na 12 mesiacov, pričom dĺžka všetkých dní v daných mesiacoch dávala počet 365. Čiže 365 dní v obyčajnom roku a každý priestupný rok mal jeden deň navyše v mesiaci február. Využíval sa do konca 16. storočia, pretože v juliánskom kalendári bola veľmi veľká odchýlka. Preto vznikol nový kalendár, ktorý je nazývaný podľa pápeža Gregora XIII, ktorý upravil odchýlky juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár je využívaný až dodnes. Je každodennou súčasťou života každého človeka. Riadi sa ním pracovný týždeň od pondelka do piatku s víkendovou sobotou a nedeľou. Je presne stanovený čas štyroch ročných období a dvanástich mesiacov. Môžeme sa stretnúť s rôznymi typmi kalendárov, ktoré sa dnes využívajú. Nástenné kalendáre s farebnou obrazovou tematikou, stolové kalendáre, ktoré máte stále na očiach s poznámkovým priestorom alebo rozšírené denné diáre, ktoré slúžia na presné poznámky a rozvrh pracovného času.