Toľko informácii o paradajkách ste ešte nevideli

Paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) má svoj pôvod v horských oblastiach strednej a Južnej Ameriky. Dnes sa pestuje takmer na celej Zemi. Európania sa zoznámili s paradajkami už v 16. storočí. Do jedálnička sa však dostávala veľmi pomaly a výrazne sa začala konzumovať až v 20. storočí. A kto ich najviac zbožňuje? Milovníci paradajok z okolia Stredozemného mora.

Čo je zaujímavé je to, že paradajka sa bežne považuje za zeleninu. Botanicky sa však jedná o ovocie. Zrelé plody nadobúdajú rôznych veľkostí, tvarov a odtieňov. Stretnúť sa môžeme s paradajkami červenými, oranžovými, žltými, hnedými, zelenými a čiernymi. Sýte sfarbenie paradajok spôsobujú karotenoidy.

Z nutričného pohľadu nás najviac zaujíma lykopén. Je to karotenoid s najsilnejšími antioxidačnými účinkami. Lykopén obsiahnutý v zrelých paradajkách má významné ochranné účinky proti vzniku obehových chorôb. Je veľmi prínosný pri prevencii karcinómu prostaty, hrubého čreva, ale aj ďalších nádorových ochorení. Muži ktorí hojne konzumujú paradajky a výrobky z nich majú polovičné riziko hyperplázie prostaty.  Karotenoidy pôsobia aj proti negatívnemu UV žiareniu. Aby sme vstrebali lykopén čo najviac, je potrebné paradajky jesť s malým množstvom tuku. Preto naložením sušených paradajok v oleji sa vytvárajú skvelé podmienky pre maximálne zužitkovanie karotenoidov. Využiteľnosť karotenoidov tiež vzrastá aj pri tepelnom zahrievaní. Tým pádom sú to výrobky ako napr. pretlaky, omáčky, pyré, džúsy a kečupy.

Paradajky sa svojím zložením nijako výrazne nelíšia od iných druhov zeleniny. 95% hmoty paradajok tvorí voda. Energetická hodnota paradajok je teda veľmi nízka. V 100 g paradajok sa nachádza iba 24 kcal. Kalórie pochádzajú predovšetkým zo sacharidov, ktorých v paradajkách nájdete málo. Vedľa obsahu „pomalých“ sacharidov, je Glykemický index  ďalej brzdený rozpustnou i nerozpustnou vlákninou.

Pre jedincov ohrozených alebo už sa liečiacich pre diabetes, srdcovo-cievne ochorenia a nadváhu sú paradajky veľmi prospešnú potravinou. Vysoký obsah draslíka a horčíka pomáha pri hypertenzii znižovať hodnoty krvného tlaku. Paradajky tiež tlmia zápalové reakcie organizmu. Najsilnejší účinok má v tomto smere paradajkový džús. Tyramín obsiahnutý v paradajkách môže u niektorých citlivých jedincov vyvolať prechodné bolesti hlavy. Podobne ako u zemiakov môže solanín, vyskytujúci sa v šupke, spôsobiť toxické reakcie. Na pozore sa musíme mať predovšetkým u nevyzretých paradajkách. Paradajky dovážané z južných krajín sa zberajú väčšinou v nedozretom stave. Toľko informácii o paradajkách ste ešte nevideliNezrelé paradajky sa neodporúča skladovať v chladničke. Ak sa dostanú plody do prostredia s teplotou nižšou ako 12,5 º C zastaví sa činnosť enzýmov zodpovedných za dozrievanie paradajok – paradajky nedozrejú. Rozdiel v chuti medzi čerstvou paradajkou zo záhradky a bledými paradajkami dovážanými na náš trh v zimných mesiacoch je viditeľný.

Existuje xy možností pre kulinársku úpravu paradajok. Zeleninové šaláty, zapekané potraviny s paradajkami, omáčky a paradajkové šťavy by mali byť pravidelnou súčasťou nášho jedálnička. Takže od dnes jeme povinne veľa paradajok.