Dovolenka v Egypte
Egypt je medzi turistami jednou z obľúbených destinácií, kde chcú tráviť svoju dovolenku. Piesočnaté pláže zaliate slnečnými lúčmi, služby hotelových rezortov na tej najvyššej úrovni (ako ktorých – v afrických destináciách vyberajte hotel s čo najväčším počtom hviezdičiek aby ste neriskovali zbytočne nejakú črevnú chorobu) a ktomu plávanie a potápanie sa vo vodách Červeného mora sú lákadlá, ktoré chce okúsiť takmer každý. Veľkou výhodou Egypta je jeho južná poloha medzi Afrikou a Áziou, takže tu môžete v teple tráviť svoju dovolenku takmer po celý rok. Ak Vás neláka celú dovolenku len preležať na lehátku na pláži, vydajte sa na fakultatívny výlet. V Egypte nebudete vedieť, kam sa skôr pozrieť.
Najčastejšie turisti vyrážajú na výlet za poznávaním pyramíd. Pyramídy sú do dnešnej doby pre mnohých archeológov obrovskou záhadou. Najväčšou egyptskou pyramídou je Cheopsova. Nachádza sa v Gíze a patrí medzi sedem divov sveta. V jej okolí sú ešte ďalšie tri menšie pyramídy. Možno sa tam dostať taxíkom alebo autobusmi, ktoré odchádzajú z káhirského námestia Táhrir. K pyramídam sa môžete dopraviť aj na ťavách alebo na koňoch. Pyramídy v Gíze nie sú jediné. Oblastí kde sú pyramídy je viacero ako napr. Abú Rawáš, Záwíja el-Arján, Sakkára, Dahšúr a iné.
Ďalším historickým lákadlom je hlavné mesto Egypta Káhira.
Často je označovaná ako “matka miest”. Jej vznik sa datuje do roku 969, hoci už skôr na jej mieste stáli najrôznejšie osady. Mesto je rozdelené na dve časti vďaka rieke Níl, ktorá ním preteká. V Káhire žije 17 mil. ľudí. Najznámejšou Káhirská pamiatkou je mešita al-Azhar a rozľahlá pevnosť Citadela. Nevynechajte ani Egyptské múzeum, ktoré bolo založené už v roku 1857. Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti. Múzeum mapuje 5 000 ročnú egyptskú históriu. Vo viac ako 50 miestnostiach je vystavených takmer 120 tisíc exponátov, ktoré zahŕňajú nádherné kolosálne sochy, rôzne sfingy, sarkofágy a rakvy, múmie faraónov, šperky, nábytok, nádoby, zbrane atď.
Nedá sa nespomenúť mesto Alexandria. Mesto Alexandia založil 332-331 pred Kr. Alexander Veľký ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali Ptolemaiovci. Ptolemaios I. Sófer z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku 305 pred Kr.) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa alexandrijská knižnica (1 000 000 zväzkov), Museion (bývali tu a študovali učenci), maják na ostrove Faros a Serapeum (chrám zasvätený Serapidovi). Ptolemaiovci dali postaviť aj kráľovský palác a mauzóleum. Mesto zostalo hlavným až do roku 30 pred Kr.
Luxor sa vyznačuje tým, že sa v ňom nachádza viac 50% starovekých egyptských pokladov a preto ho označujú ako najväčšie múzeum pod šírym nebom a právom patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v celom Egypte. V minulosti aj Luxor bol hlavným mestom Egypta. V súčasnosti je to menšie mesto, v ktorom žije približne 40 000 obyvateľov a nachádza sa 700 km južne od hlavného mesta Káhiry. V Luxore sa nachádza Chrám boha Amona. Ten patrí k najväčším a najimpozantnejším v Egypte. Najväščí zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Faraón Amenhotep III. ho dal vybudovať priamo v meste na brehu Nílu. Bol určený pre božiu rodinu – boha Amona, jeho manželku Mut a syna Chonseva.
Impozantné je aj Údolie kráľov. Údolie kráľov je miestom odpočinku panovníkov Novej ríše. V tejto oblasti je najznámejšou pamiatkou chrám kráľovnej Hatšepsut a neďaleké Memnonove kolosy. Tento kaňon, ktorému sa hovorilo Miesto pravdy, sa nachádza uprostred nehostinných Thébskych hôr. Celkovo tu bolo odkrytých 62 hrobov, verejnosti však ani zďaleka nie sú sprístupnené všetky, na niektorých z nich pracujú reštaurátori.
Prvým, tu pochovaným panovníkom bol zrejme Thutmose I., čo bolo okolo r. 1512 p.n.l. Hrobky sú označené číslami podľa toho, v akom období boli objavené.
Jednotku má hrob Ramessa VII., ktorý bol odkrytý už v období veľkého Grécka a Ríma. Táto nedokončená hrobka je dlhá iba 44 m a skladá sa z koridoru, pohrebnej komory a tretej komory. Určite najznámejšou hrobkou je hrobka č. 62, ktorá patrí panovníkovi Tutanchamonovi. Hrobku objavil v r. 1922 Howard Carter. Jeho snu o hrobke s pokladom nikto veľmi neveril, už len preto, že Tutanchamon, Achnatonov syn, žil krátku dobu (1336 – 1327 p.n.l.) a bol v podstate nevýrazným panovníkom. Keď ale Carter hrobku otvoril, našiel tu tri komory plné zbraní, sôch, nábytku, pokladníc atď. Takmer všetok objavený poklad bol prevezený do múzea v Káhire, preto toho veľa neočakávajte. Hrobka je v porovnaní s ostatnými veľmi skromná, ako do veľkosti, tak do rozsahu nástenných malieb. Môžete tu však vidieť múmiu mladého faraóna.
Vstupenky do Údolia kráľov sa kupujú na parkovisku, základná vstupenka platí pre vstup do troch hrobiek. Ak chcete navštíviť viac hrobiek, musíte si zakúpiť viac vstupeniek. Výnimkou je Tutanchamonova a Ajova hrobka, do ktorých sa predáajú vstupenky samostatne. Medzi hrobkami a vchodom jazdí vláčik, ktorého služby môžete za malý poplatok využiť.
Egypt v sebe ukrýva veľa nádherných miest a preto vás dovolenka na Sinajskom polostrove určite milo prekvapí. Tak neváhajte a rozhodnite sa pre Egypt.
