Dokonalý hrnček kávy
Čerstvá káva, plná chuti a arómy zdobená zamatovou penou. Tak by mal vyzerať správny hrnček kávy. Či už pripravený v kaviarni, alebo v pohodlí domova. História najstaršej kávy začína v 9. storočí v Orniente. Hovorí o nej legenda:
Pastier Kaldi pásol svoje kozy v horách . Stádo vyháňal každý deň vždy na inú pastvinu. Na jednej z nich sa kozy pásli na kríkoch obsypaných neznámymi červenými plodmi. Pastier následne spozoroval ako potom kozy poskakovali a vystrájali divokejšie a dlhšie než inokedy. Následne sa o tom dozvedel opát neďalekého kláštora, ktorý dal plody i celé kríky zozbierať a uvariť z nich nápoj pre svojich rehoľníkov.Aj u mníchov sa po vypití tohto čarovného nápoja dostavil podobný účinok. Zrazu sa mohli celé noci modliť bez toho, aby ich zmáhala únava. Čoskoro si na nový nápoj zvykli a začali sa ním zásobovať. Behom obdobia dažďov sušili vetvičky kríka plné plodov priamo nad ohňom. Náhoda zabezpečila to, že im jedna vetvička s bobuľami nepozorovane spadla do ohňa. Bobule zuhoľnateli a okolím sa začala šíriť neobvyklá lákavá aróma. Mnísi teda pozbierali popraskané bobule z popola, rozomleli ich a zo vzniknutého prášku uvarili svoj obľúbený nápoj. Na ich prekvapenie zistili, že chuť takto pripravovaného nápoja je ešte oveľa lahodnejšia a navyše jeho revitalizačné účinky pritom zostali zachované. Tajomstvo kávových zŕn bolo odhalené!
Pravlasťou kávy je Etiópia, konkrétnejšie oblasť Kaffa,kde do dnešných časov rastie kávovník ako divý ker. Z tade sa postupne káva dostala až do Mekky, svätého mesta Islamu, kde vznikli prvé kaviarne, v ktorých sa pútnici zo všetkých kútov sveta mohli zoznámiť s kávou a obľúbiť si ju. V tejto oblasti má pôvod i názov nového nápoja „káva“, pochádzajúci z arabsko-tureckého slova „kahve“ (omamný nápoj).
Centrom obchodu s kávou a tým pádom kávovej metropoly sa stalo prístavné mesto Mokka, ležiace na brehu Červeného mora. Mokka sa stala synonymom silnej arabskej kávy. Kvôli udržaniu svetového monopolu zakázali vladári Jemenu vývoz kávovníka. Zem mohli opustiť iba pražené alebo varené zrnká kávy, ktoré sa už k výsadbe nedali použiť. Krádeže kávovníkov sa navyše prísne trestali. Z tohto dôvodu sa potom dlho mimo Jemenu v žiadnej inej krajine káva nepestovala. Až v roku 1618 sa istému holandskému obchodníkovi podarilo niekoľko vzácnych kávových kríkov z krajiny prepašovať. Krátko nato sa botanikom vtedajšej holandskej kolónie Jáva (dnešná Indonézia) podarilo vypestovať z prvých sadeníc naozajstné kávovníky. Na prevzdušnenej lávovej pôde a vo vlhkom podnebí ostrova sa kávovníkom darilo a vznikla tak prvá zámorská kávová plantáž na svete.
Dnes sa káva, tesne po rope, stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu kávy tvorí asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho putuje približne 5 miliónov ton na vývoz.
Pražením káva získava svoju unikátnu príchuť. Je to proces, ktorý zahŕňa ohrievanie zrniek. Teplota sa zvyšuje podľa požadovanej výslednej chuti. Táto procedúra ovplyvňuje a mení fyzickú aj chemickú štruktúru zrniek a ich vzhľad.
Keď už je káva upražená, nemala by byť vystavená teplu, svetlu, vlhkosti a kyslíku, pretože tieto faktory výrazne pôsobia na kvalitu upražených zŕn a tým pádom káva oxiduje. Olej z povrchu zŕn sa vytráca a arómy začínajú postupne tuchnúť. Káva nadobúda nevýraznú chuť a nepríjemnú arómu.
Praženú kávu možno nazývať čerstvú zhruba jeden týždeň od upraženia. Z tohto dôvodu je pre skladovanie kávy používané unikátne balenie s jednostranným ventilom, ktoré kávu udržia čerstvú aj niekoľko mesiacov, ale zároveň umožňuje úniku oxidu uhličitého. Pomletá by však mala byť až bezprostredne pred prípravou, len tak môžete docieliť 100% plnej chuti a arómy. Skúste niekedy ochutnať, čo znamená čerstvá káva a porovnajte si chuť s kávou, ktorú bežne pijete. Aj ako úplný laik spoznáte rozdiel.
Osobitá chuť a aróma kávy sú jedny z hlavných dôvodov, prečo kávu pijeme. V prvom rade ide samozrejme o druh kávy, ktorý je použitý. Dva najznámejšie druhy kávy sú Robusta – menej kvalitná odroda a Arabica – kvalitná odroda, náročnejšia na pestovanie. Svoju typickú chuť káva získava aj vďaka pôde, v ktorej je pestovaná, napríklad kostarická káva máva chuť po orieškoch, odrody z Brazílie sa vyznačujú chuťou čokolády a ovocia.
A viete ako vznikla Viedenská káva? V roku 1683 bola Viedeň obliehaná Turkmi a zachránená nakoniec iba vďaka jednému zo svojich občanov, ktorý bol prezlečený za Turka. Statočný muž prekĺzol v prestrojení cez turecké obliehanie a privolal pomoc Lotrinčanov, s ktorých podporou sa Viedenčanom nakoniec podarilo zahnať Turkov na útek. V panike zostalo na mieste 500 vriec zelených kávových bôbov. Tak sa dostala káva do Viedne. Horúca turecká káva mokka však spočiatku Viedenčanom príliš nechutila. Nápadití majitelia kaviarní však nový nápoj hneď vylepšili šľahačkou a medom a pomenovali novinku “Wiener Melange”, teda „viedenská káva“.
Pitie kvalitnej kávy nemusí byť sviatočná záležitosť – so značkovou kávou si môžete vychutnať šálku kvalitného nápoja každý deň a aj v pohodlí domova.
