Bitúnky a tí druhí
Máte radi teľacie? Jemnučké chutné mäsko, ktoré sa rozplýva na jazyku, okolo padajú železobetónové snehové vločky, ale toto sústo si vychutnáte. Teľa je vám určite vďačné za taký prínos, ktorého bolo príčinou.
Pozrime sa na onú úkladnú vraždu teľaťa, ktorá trvá niekoľko týždňov v kuse, bez odpočinku, bez zmilovania. Teľa je pripútané, umiestnené na holej, najlepšie betónovej podlahe, nemá podstielku, ktorú by mohol vo svojej prirodzenosti požierať. Požierať trávu, podstielku je zakázané. Rovnako ako pitie mlieka. Zakázaná je všetka prirodzenosť teľaťa. Ako potrava slúži teľaťu len rastový hormón zmiešaný s ďalším a ďalším rastovým hormónom a trochou živín dôležitých na prežitie. Tento roztok je podávaný do teľaťa niekoľko týždňov. Samotné teľa je pripútané takým spôsobom, že sa nemôže pohnúť. Pohybom sa predsa v tele vyvíja svalovina. Tu sa berie tá rozplývavosť v ústach, to jemnučké mäsko kvôli ktorému by niektorí boli schopní aj vraždiť. Teľa je po tejto nekonečnej tortúre zabité, naporciované a dodané na tanier vašej nevšímavosti. Čo na tom, že sa vidlička zabodla do chemického úložiska. Čo na tom, že nôž sa zakrojil do mäsa, ktoré celú svoju existenciou vysielalo do sveta, a teda hlavne do svojho tela, negatívne chemické reakcie. Čo na tom, že sa v ústach namiesto mäska rozplýva veko od rakvy.
Hovorí sa: Si tým, čo ješ. Pojedaním mäsa z veľkovýrobní sa stávate dosť pokleslou formou života.
Na druhej strane stojí domáce farmy, kde teľa nie je číslo v tabuľkách chovnej stanice, ale Fero. Je k nemu pristupované ako k zvieraťu s úctou. Pokiaľ nastane chvíľa porážky, poráža sa Fero, poráža sa zase s úctou a poráža sa dôstojne a s trochou umu aj bezbolestne. Čo zažil Fero pred zabitím? Zelenú trávu, mlieko z vemena, poskakovanie, podstielku, zažil život. Mäsko je napodiv aj tak jemnučké a rozplývajúce sa na jazyku. Len ten prístup sa zmenil z továrenského na poľnohospodársky, prirodzený.
